Štandard rodézskeho ridgebacka a jeho rozbor.
Metodika posudzovania.
© Monika Tušanová 2005-2007, 2009, 2012 Všetky práva vyhradené!!!
RIDGE
Ridge a jeho najčastejšie chyby. Veľmi často dostávam otázku, aký je štandardom povolený posun. Žiaľ, nikde v dostupnej literatúre som sa to zatiaľ nedočítala. Budem sa preto držať štandardu, kde sa píše, že korunky musia byť protiľahlé. Korunkou sa rozumie celý útvar víru, nie iba jej stred. Logicky mi teda vychádza, že ak majú byť tieto korunky protiľahlé, nesmú sa míňať na pomyselnej kolmici ridge. Povolený posun závisí teda od veľkosti koruniek, ktoré sú závislé od dĺžky chĺpov ktoré ich tvoria. Čiže: čím má pes dlhšiu srsť, tým má väčšie korunky a tým väčší má povolený posun koruniek…
Celkový vzhľad
Ako vyzerá pekný a využiteľný ridgeback? V štandarde sa pri celkovom vzhľade RR píše: „Rodézsky ridgeback má byť vyvážený, silný, svalnatý a aktívny pes súmerných línií. Pri zodpovedajúcej rýchlosti je schopný veľkej vytrvalosti. Podstatná je čulosť, elegancia a dobrá telesná stavba bez tendencie k masívnosti.“ Tieto a podobné slová sme už mnohokrát počuli, čítali z posudkov na výstavách, ale len málokto z nás sa hlbšie zamyslel nad ich významom a chápe súvislosti s účelom…
Hlava a krk
Hlava a krk ridgebacka, tak ako to vyžaduje štandard. V štandarde sa pri hlave uvádza: „… primerane dlhá (šírka hlavy medzi ušami, vzdialenosť od výbežku medzitemennej kosti po čelový sklon a od čelového sklonu po ňucháč majú byť rovnaké). Temeno (mozgovňa) ploché, dosť široké medzi ušami, v pokoji bez vrások. Čelový sklon (stop) primerane vyznačený, nie v jednej línii od ňucháča po výbežok medzitemennej kosti.“Skôr než začneme detailne rozoberať proporcie hlavy, je nutné uvedomiť si, že hlava ridgebacka sa vyvíja a rastie približne do 3 rokov. Avšak existujú chovné línie, u ktorých …
Trup
Hrudník, front a horná línia. Štandard vyžaduje, aby „hrudník nebol príliš široký, ale bol veľmi hlboký a priestranný, siahajúci po lakte“. Je pre to dobrý dôvod. Po prvé, hlboký, úzky hrudník s plochými bokmi dovoľuje efektívnejšiu činnosť lopatky a hrudných končatín. Za druhé, takýto hrudník umožňuje vyššiu stratu tepla na kilogram telesnej hmotnosti, čo je v trópoch životne dôležité. Je to preto, že takýto tvar má väčší plošný obsah na kilogram ako u širokého, sudkovitého hrudníka. Široký hrudník…
Hrudné končatiny
Predné hrudné končatiny tvoria: plece (lopatka), ramenný kĺb, rameno (ramenná kosť), lakeť, zápästie, záprstie a labka (prsty). Funkciou hrudných končatín je podopierať predok psa a tiež smerovať pohyb psa dopredu, dozadu alebo do strany. Musia byť silné, pretože podopierajú 2/3 váhy psa. Preto štandard stanovuje, že „predné končatiny sú absolútne rovné, silné, s mohutnými kosťami, lakte tesne priliehajú k telu. Plecia (lopatky) Výraz plecia znamená lopatky a k nim priľahlé tkanivo. Úlohou pliec je spojiť predné nohy s trupom. Pri žiadnej inej časti psa nedochádza k toľkým nedorozumeniam a zlej interpretácii štandardu ako práve pri pleciach. Je to preto, že lopatky sú k…
Panvové končatiny
V súvislosti so zadkom (rozumej zadné končatiny) sa v štandarde vyskytuje jediná zmienka: „suché, jasne vykreslené svalstvo, kolenné kĺby dobre zauhlené, silné, nízko umiestnené päty.“ Táto veta v sebe obsahuje omnoho viac informácií, ako sa na prvý pohľad zdá. Bez jasne vykreslených svalov by boli zadné končatiny slabé a bez nízko umiestnenej päty by mali končatiny nedostatočný pákový efekt, ktorý je predpokladom vytrvalosti. O proporciách a uhlení sa zmienim detailnejšie v jednotlivých kapitolách. Pri pohľade zboku panva zviera s horizontálnou rovinou uhol približne 30°…
Osrstenie a farba
Štandard uvádza: „srsť by mala byť krátka a hustá a na pohľad uhladená a lesklá. Nemala by byť ani vlnovitá, ani hodvábne jemná“. Krátka srsť je u ridgebacka životne dôležitá minimálne z troch dôvodov: 1. v Zimbabwe poskytuje menšie útočisko pre nespočetný hmyz a parazity, 2. krátka srsť umožňuje rýchlejšie ochladzovanie, čo je pre psa vyšľachteného v trópoch, veľmi dôležitá vlastnosť…
Pohyb, mechanika pohybu
Štandard uvádza: „Priamy, voľný a aktívny“. Pre dokonalý pohyb ridgebacka je najdôležitejšia správna dĺžka tela. Kvadratický pomer výšky a dĺžky psa je u ridgebacka nežiadúci a má za následok nefunkčnosť psa vzhľadom na vlastnosti, pre ktoré bol vyšľachtený. Ridgeback je poľovný pes a jeho telesná stavba musí byť prispôsobená prekonávaniu dlhých vzdialeností ešte skôr, než dôjde k samotnému lovu…
Úvod do výkladu štandardu
Cieľom tohto výkladu je detailne opísať rodézskeho ridgebacka za pomoci štandardu plemena schváleného FCI dňa 10. 12. 1996 pod č.146 a rozboru tohto štandardu (výkladu štandardu).
Tento výklad štandardu má pomôcť začiatočníkom a tiež aj skúseným chovateľom a rozhodcom presnejšie sa orientovať v štandarde plemena, jeho funkčnosti, a tak lepšie rozpoznať a definovať chyby v populácií plemena.
Aby sme pochopili myšlienky tých, čo spísali štandard (v prípade ridgebacka sú to traja ľudia), musíme pochopiť stavbu psa, účel, za akým bolo plemeno vyšľachtené, a význam slov chovateľov ridgebackov danej doby (v našom prípade polovica 20. rokov minulého storočia). Významy sú v ľuďoch, nie v slovách, a významy sa menia tak, ako sa menia aj ľudia. Rovnaký však ostáva tvar a stavba zdravého ridgebacka, aj keď slová, ktoré ich opisujú, sa môžu líšiť a rôzni ľudia im môžu prisúdiť rôzne významy.
D. H. Hegelsen, autor knihy The definitive rhodesian ridgeback, v snahe čo najpresnejšie definovať význam týchto slov, porovnával
1) definície zo slovníkov,
2) štandardy iných plemien a
3) typické časti tela iných cicavcov, čo je rozumný postup, pokiaľ sa nezájde príliš ďaleko.
K porovnávaniu pristupoval so zreteľom na
1) zdravú stavbu,
2) využitie tohto plemena,
3) prostredie, v ktorom bolo vyšľachtené za účelom tohto využitia a
4) všeobecne uznávané princípy typu a krásy, ktoré sa vzťahujú na psy.
Táto práca sa z veľkej časti opiera práve o porovnania tohto autora.
Výklad štandardu je vo svojej podstate iba jeden, ak sa nezabúda na to, že ridgeback patrí k plemenám, ktoré boli špecificky vyšľachtené. Plemenný štandard nebol zostavený kvôli exteriéru, kladie sa v ňom predovšetkým dôraz na využiteľnosť psa a jeho povahové vlastnosti. Z tohto dôvodu je pre toto plemeno tak veľmi dôležité zachovať jeho podstatu – povahu, stavbu tela a dokonalý pohyb bez straty energie.
Chovatelia by nemali za klamlivou vidinou výstavných úspechov podliehať módnosti plemena v tej-ktorej krajine a mali by venovať zvýšenú pozornosť štandardu a jeho porozumeniu.
Štandard plemena sa vyvíjal a prešiel od svojho vzniku (r. 1922) rôznymi zmenami a dodatkami v Južnej Afrike, Amerike, Veľkej Británii a Austrálii. Mojou snahou bolo porovnať tieto štandardy a priblížiť čitateľovi v čo najzrozumiteľnejšej podobe v súčasnosti platný štandard FCI.
Rodézsky ridgeback je výnimočné plemeno, ktoré si zaslúži viac ako prívlastok módne. Donedávna neboli našim chovateľom, ale ani rozhodcom verejne prístupné dostatočné a úplne informácie o plemene. Informácie, ktoré vo svete anglicky hovoriacich krajín sú už 20 rokov samozrejmosťou. Verím, že osvetou a informačným tlakom na verejnosť, chovateľov i rozhodcov sa v konečnom dôsledku dostavia výsledky vo forme vzdelaných a uvedomelých chovateľov. Všeobecne sa zvýšia nároky na kvalitu, využiteľnosť a zdravie plemena a tým sa dostavia aj lepšie výsledky prospešné ďalšiemu smerovaniu plemena na Slovensku i v okolitých krajinách.
Monika Tušanová, 2005-2007, 2009, 2012 Všetky práva vyhradené!!!
Použitá literatúra:
1982, Pauline Sadler: The Rhodesian Ridgeback in Australia
1987, RR Club of Great Britain: Guide to the Rhodesian Ridgeback
1987, D. H. Hegelsen: The definitive Rhodesian Ridgeback
1991, P. Nicholson & Janet Parker: The complete Rhodesian Ridgeback
1992, RR Club Nederland: De Rhodesian Ridgeback in Nederland
1994, Stig G. Carlston: Reading the Ridgeback
1995, Stig Carlson: Rhodesian Ridgeback
1998, Jochen H. Eberhardt: Der Rhodesian Ridgeback
1999, Dr.Várszegi Zsolt: Kutyák Bírószemmel (Psy z pohľadu rozhodcov)
Sandra Fikes: A Guide to Judging the Rhodesian Ridgeback
Štandardy plemena Rhodesian Ridgeback: The Original Standard of 1922 (KUSA), KUSA 1925, GB 1928, AKC 1955, A.N.K.C.(Austrália) 1976, KUSA 1982, AKC 1992, FCI 1992, FCI 1996, GB 1996, A.N.K.C.1997 a ďalšie toho času platné plemenné štandardy FCI rôznych plemien.