Pohyb, mechanika pohybu

Monika Tušanová, 2018

Štandard uvádza: „Priamy, voľný a aktívny“.
Pre dokonalý pohyb ridgebacka je najdôležitejšia správna dĺžka tela. Kvadratický pomer výšky a dĺžky psa je u ridgebacka nežiadúci a má za následok nefunkčnosť psa vzhľadom na vlastnosti, pre ktoré bol vyšľachtený. Ridgeback je poľovný pes a jeho telesná stavba musí byť prispôsobená prekonávaniu dlhých vzdialeností ešte skôr, než dôjde k samotnému lovu. Ideálny pomer tela je 4 : 5 (výška : dĺžka) alebo 100 : 120%.

Ďalším dôležitým faktorom, ktorý výrazne ovplyvňuje pohyb (chod predných i zadných končatín), je správne uhlenie oboch párov končatín a ich vzájomný súlad. Práve na vzájomný súlad v uhlení oboch párov končatín sa častokrát zabúda. Občas vídavať aj v Európe ridgebackov amerického typu s nepomerne výraznejším zadným zauhlením. Aj keď to môže byť vo výstavných kruhoch efektné, je to vážna funkčná chyba, lebo ridgeback nebol šľachtený na cval, ale na klus. Práve pri kluse dosahuje ridgeback potrebnú vytrvalosť.

Najčastejšia chyba, s ktorou sa posledné roky stretávam pri posudzovaní ridgebackov, sú málo uhlené predné končatiny, krátke rameno alebo lopatka. Spôsobuje to skrátený chod predných končatín a spolu s dobre uhlenými zadnými nevyvážený pohyb.

Správny pohyb má byť priamy, čím viac priestorný a zem pokrývajúci. To znamená, že keď sa pes dá do pohybu, natiahne hlavu dopredu, zníži ťažisko a pohybuje sa v jednej priamke svojej osi vpred, a to bez zbytočných rušivých prvkov ako je zlý balans, kríženie stôp, dvíhanie labiek, pádlovanie a pod. Vodorovná poloha krku podporuje pevnosť chrbtice pri presúvaní hybných podnetov zadných končatín. Preto je chyba, ak pes v pohybe dvíha hlavu, čo žiaľ niektorí rozhodcovia vo výstavnom kruhu preferujú. Správne sa všetky štyri labky psa pohybujú tesne nad úrovňou zeme v jednej línii bez toho, že by vybočovali z osi, alebo nad zem. Takýto pohyb zabezpečuje minimálnu stratu vynaloženej energie psa. Dvíhaním hlavy psa sa nadvihuje a skracuje chod predných končatín, čo je chyba.

Pre správne posúdenie pohybu má najväčší význam psa sledovať z boku. Ak má ideálny formát tela, proporcie a uhly, je takmer pravidlom, že sa pohybuje bezchybne.

Pri pohybe smerom od nás a ku nám sa prejavia chyby ako sú mäkké zápästia, voľné lakte, široké kolená, úzky či široký chod končatín, a pod. Je však dobré vedieť, že pes ideálnych proporcií tela s perfektným pohybom má väčšiu pravdepodobnosť urobiť chybu v pohybe pri posudzovaní spredu alebo zozadu ako pes, ktorý je strmšie zauhlený. Je to dané tým, že strmšie uhlený pes sa pohybuje na krátku vzdialenosť takmer vždy ihneď bezchybne, kým viac zauhlený pes potrebuje väčší priestor pre rozbeh a na to, aby sa dostal do správneho rytmu.

Ridgeback má byť schopný značnej vytrvalosti a vysokej rýchlosti zároveň. Bol vyšľachtený, aby deň čo deň putoval po nerovnom, drsnom teréne, v extrémnych teplotných podmienkach a často len s trochou jedla alebo vody. Vytrvalosť bola a je u ridgebacka dôležitejšia ako rýchlosť. Mal by byť schopný minimálne pol hodiny udržať cval na rovnom teréne v rýchlosti 50 km/h. Dobre trénovaný vie v krátkych intervaloch zrýchliť až na 65 km/h. Aby bol ridgeback pri zodpovedajúcej rýchlosti schopný aj veľkej vytrvalosti, je veľmi dôležité zachovať jeho vlastnosti, ako sú čulosť, elegancia a dobrá telesná stavba bez tendencie k masívnosti. Ak by sme ho chceli prirovnať ku koňovi, ideálnym by bol elegantný osedlaný kôň, nie však prirýchly plnokrvník, ale ani nie ťažký ťažný kôň. Ľudským ekvivalentom by bol bežec na dlhé trate, nie šprintér.

Spracovala: Text a ilustrácie © Monika Tušanová, Rodézsky ridgeback – Chov s láskou a porozumením
autorské práva: vydavateľstvo RICHTEX © 2018


Použitá literatúra:
1982, Pauline Sadler: The Rhodesian Ridgeback in Australia
1987, RR Club of Great Britain: Guide to the Rhodesian Ridgeback
1987, D. H. Hegelsen: The definitive Rhodesian Ridgeback
1991, P. Nicholson & Janet Parker: The complete Rhodesian Ridgeback
1992, RR Club Nederland: De Rhodesian Ridgeback in Nederland
1994, Stig G. Carlston: Reading the Ridgeback
1995, Stig Carlson: Rhodesian Ridgeback
1998, Jochen H. Eberhardt: Der Rhodesian Ridgeback
1999, Dr.Várszegi Zsolt: Kutyák Bírószemmel (Psy z pohľadu rozhodcov)
Sandra Fikes: A Guide to Judging the Rhodesian Ridgeback

Štandardy plemena Rhodesian Ridgeback: The Original Standard of 1922 (KUSA), KUSA 1925, GB 1928, AKC 1955, A.N.K.C.(Austrália) 1976, KUSA 1982, AKC 1992, FCI 1992, FCI 1996, GB 1996, A.N.K.C.1997 a ďalšie toho času platné plemenné štandardy FCI rôznych plemien.