autor: Monika Tušanová
jazykové verzie: slovenské, české, maďarské
tvrdá väzba 192 strán a viac ako 160 plnofarebných fotografií a kresieb.
ISBN 80-968209-0-7
© 1999 RICHTEX
SK, H, verzie vypredané
CZ verzia posledné kusy
objednávky: www.abc4dog.com
e-Book verzia (bude zverejnená po vypredaní nákladu)
K napísaniu knihy ma inšpirovali moje prvé psy, ridgebacky a fakt, že v tom čase (rok 1999) neexistovala žiadna dostupná literatúra o plemene. Ja sama som bola ešte laik, ale všetky postupne pracne získané poznatky a skúsenosti som mala potrebu zdieľať.
V čase písania knihy bola doba pre niektorých dnes už nepredstaviteľná, doba bez internetu. Informácie o plemene a jeho chovateľských počiatkoch neboli dostupné a zhromažďovali sa len veľmi ťažko. Všetky informácie boli z osobných kontaktov, za ktorými bolo treba vycestovať, boli v súkromných archívoch a foto albumoch, ktoré sa podávali z ruky do ruky. Napísať knihu bolo v tom čase jediná možnosť ako sa s verejnosťou podeliť o vedomosti o tomto nádhernom plemene.
Venovanie
Rozprávanie o rodézskych ridgebackoch venujem svojej dcérke Radke, ktorá mi prstom v Encyklopédii psov ukázala tohoto krásneho Afričana- kráľa levov, tajomstvá ktorého vám predkladám. Túto knihu venujem tiež pamiatke ASANTY – matke Adora, môjho prvého psieho kamaráta.
Obsah
- Rodézsky ridgeback mojimi očami
- Pôvod, vznik plemena
- Ridgeback – ako ho poznáme dnes
- Chov ridgebacka v Európe
- Štandard plemena
- Ridge –plemenný znak
- Thajský ridgeback
- Chovateľské problémy
- Chov, plemenitba a etika chovu
- Máme doma šteniatko
- Trochu psychológie pri výchove
- Rodézsky ridgeback na výstavách
- Zo skúseností chovateľov
Zopár úryvkov z knihy…
Úvodné slovo
Pred každým, kto sa rozhodne pre psa, stojí otázka, akého psieho spoločníka si zadovážiť. Predo mnou a mojou rodinou, ktorí sme psíka nikdy nemali, stálo otázok ihneď viac. Bude to sučka alebo psík? Aké veľké plemeno by to malo byť? Nebude mu smutno, keď bude sám? Nemali by sme si zadovážiť párik?
Čím viac som si začala pripúšťať možnosť, že sa naša rodina rozrastie, tým viac som sa sama seba pýtala: „Budeme sa o neho vedieť starať?“ O povahách jednotlivých psích plemien sme máločo vedeli, spoliehali sme sa pri výbere iba na obrázkovú encyklopédiu psov, kde naša päťročná dcérka ukázala prstom na plemeno nám celkom neznáme. Požiadala nás, aby sme jej prečítali, čo o ňom píšu. Už samotný názov plemena „Rhodesian Ridgeback“ znel záhadne a vzbudil v celej rodine záujem. So zatajeným dychom sme všetci počúvali o nebojácnosti a odvahe tohoto psa, ktorý si kedysi lovením levov vyslúžil čestný prívlastok „Leví pes“ a pritom ostal psom veľmi citlivým a jemným. Pri opise jeho príjemných rodinných vlastností sa nedalo nesúhlasiť s výberom našej dcérky, a tak bolo navždy rozhodnuté.
V našej domácnosti narastalo množstvo materiálov o psoch, inzeráty a knihy rôzneho druhu o výchove psov. Začalo sa tiež bezúspešné, viac ako ročné zháňanie malého ridgebacka, ktorý sa stal každodennou témou našej rodiny. Pravidelne sme navštevovali mestský park, v ktorom sme mali možnosť „naživo“ sledovať mladého, ani nie ročného ridgebacka menom Azték. Obdivovali sme jeho eleganciu a zo dňa na deň v nás rástla nedočkavosť vlastniť toto krásne plemeno.
Naozaj sa oplatilo dlhšie počkať. Keď nám chovateľka Adrika Majcingerová ukázala svojich deväť malých ridgebackov, mali sotva tri týždne. Manžel bez váhania ukázal na najväčšieho z nich. Adorko ležal pod váhou svojich večne sa niekam predierajúcich súrodencov. Pôsobil takým kľudným dojmom, že sa nám zdal byť ideálnym pre náš živý domáci ruch. Vôbec sme netušili nič o štandarde, bielych znakoch, symetrii ridge, vybrali sme si ho len na základe jeho kľudu, ktorý z neho vyžaroval. Ador bol už ako šteňa naozaj priveľmi poslušný. Aby sme to však nemali príliš jednoduché, pribudol medzičasom do našej rodiny ďalší ridgeback s úplne inou povahou, neposedný psík Bongo. Dnes si už ani neviem spomenúť, aké to bolo kedysi bez našich psíkov. Obaja nám naplnili život a dali zmysel každej voľnej chvíli. Zdá sa mi, že ich máme už od nepamäti.
Snažili sme sa do ich výchovy dať maximum. Prečítala som veľa kníh o výchove psov, ale aj tak sme sa vždy riadili vlastným srdcom a citom. Mnohokrát nám to už naši psi odplatili a urobili nás hrdými, že ich máme. Zúčastnili sme sa spolu mnohých výstav, zložili sme spoločne poľovné skúšky. Nikdy nesklamali. Na poľovných skúškach Ador svojím víťazstvom ukázal, že výchova srdcom, ktorú sme obom dali, bola správna, a že dobrý partnerský vzťah vodcu a psa je víťazstvom nielen na skúškach, ale aj v bežnom živote. Ale žiaden titul, výhry ani ocenenia a poháre z víťazstiev nevyvážia pocit, že máme doma dvoch naozaj skvelých kamarátov.
Keď sa s odstupom času dívam na rozhodnutie, ktoré sme my, ako laici urobili pri výbere plemena, prichádzam na to, že sme mali v podstate šťastie. Mnohí dlhoroční psíčkari i skúsení poľovníci prešli viacerými plemenami, kým objavili výnimočnosť ridgebacka. Nám sa to podarilo na prvýkrát. Prišla som tiež k zaujímavému poznatku: Kto spozná vlastnosti rodézskeho ridgebacka, ťažko sa už nadchne iným plemenom. Naopak, je stále viac a viac nadšencov tohoto plemena, ktorí už vlastnia dvoch či troch ridgebackov.
Poďakovanie
Prostredníctvom mojich dvoch ridgebackov -Adora a Bonga- som spoznala veľa zaujímavých ľudí a získala veľa priateľov z rôznych kútov Európy, s ktorými ma spája spoločná láska a obdiv k tomuto výnimočnému plemenu. Mnohým týmto priateľom vďačím za spoluprácu pri zhromažďovaní informácií a fotiek. Bez ich pomoci a podpory by táto kniha nebola taká obsažná.
Za cenné postrehy a pripomienky k rukopisu ďakujem pánovi Erdős László -uznávanému medzinárodnému rozhodcovi z Maďarska a obdivovateľovi plemena RR. Pri korekcii rukopisu mi pomáhali Alexandra Mičuchová a chovateľka môjho prvého ridgebacka Adrika Majcingerová.
Taktiež ďakujem Slávkovi a Hanke Herianovcom za nášho druhého psíka Bonga a zasvätenie do tajov lesa a sveta poľovníkov, kde som mala možnosť vnímať a naplno precítiť spoluprácu a krásne partnerské puto medzi mnou a ridgebackom.
Odborné témy týkajúce sa zdravia som konzultovala s MVDr. Miroslavom Ravaszom z Košíc, ktorému vďačím za to, že napriek úrazu chrbtice náš Ador dnes nielenže chodí, ale s radosťou, ktorá ho najviac napĺňa, naháňa zajacov po poli.
Veľmi si vážim podporu českého, moravského a slovenského klubu chovateľov ridgebackov i sponzorom, ktorí pomohli pri zrode tejto knihy.
Najväčšia vďaka však patrí môjmu manželovi, ktorý mi po celý čas písania veril a vytvoril tým príjemný pocit z práce na tejto knihe. Práve on sa najväčšmi zaslúžil o to, že moje dielo dnes držíte v rukách.
Knihu som písala s veľkou láskou k ridgebackom a s úctou k všetkým milovníkom plemena, preto pevne verím, že sa Vám páči a nájde si miesto nielen v mnohých knižniciach, ale i vo Vašich srdciach. Prostredníctvom nej chcem odkázať všetkým priaznivcom a chovateľom rodézskeho ridgebacka na svete, že sme síce krajina malá, ale o to s väčšou láskou pristupujeme k tomuto plemenu.
Za to, že rodézsky ridgeback u nás nie je známy len svojím znakom na chrbte, ale aj svojou nežnou, vernou a inteligentnou povahou, ďakujem všetkým chovateľom, ktorí svoju prácu a lásku navždy zapísali do povahy týchto krásnych psov.
© Monika Tušanová, 1999