Zuby a plnochruposť

Monika Tušanová, 8.11.2001, priebežne aktualizované

V štandarde FCI sa u plemena rhodesian ridgeback plnochruposť nevyžaduje. V jednotlivých krajinách sveta je však uhol pohľadu na neplnochruposť rôzny.

V Európe niektoré kluby tolerujú v chove neplnochruposť, iné nie. Plnochruposť sa v mnohých krajinách nesleduje, a tak sa bežne stáva, že ridgebacky z týchto krajín boli a sú využívané aj v našom chove. U nás je tento problém sledovaný, zaznamenávaný a do roku 2009 bol posudzovaný ako chyba vylučujúca z chovu. Najčastejšie u ridgebacka chýba zub – P1, P3, veľmi vzácne iný. Neplnochruposť u psa je dedičná. (Viac o probléme)

Zuby P1 a M3 sú najčastejšie diskutovaným problémom nielen v chovateľských kluboch, ale aj v odbornej literatúre. Je totiž všeobecne známe, že tieto zuby nemajú žiadnu opodstatnenú funkciu okrem toho, že chránia ďasno. Ako mliečny zub neexistuje a trvalý sa mnohokrát takmer vôbec nevyvinie, ostáva neviditeľný, skrytý pod ďasnom ledva polovičnej veľkosti, s veľmi malým, iba jedným koreňom. Zub P1 je v tieni C1 (očného zubu) a zub M3, vsadený v sánke hlboko vzadu, nemá oproti stojací zub. Aj tento fakt ich predurčuje k nefunkčnosti. Výskyt neprítomnosti P1 a M3 je zaznamenaný aj u divo žijúcich psích predkov. V roku 2015 sa táto diskusia uzavrela s tým, že neprítomnosť P1 a M3 je u psa vedecky dokázaná ako variabilita a nie známa dedičná vlastnosť, teda sa nemá považovať za vylučujúcu chybu u žiadneho plemena. (vedecká komisia a komisia pre FCI Štandardy, Dortmund, február 2015)

Na výstavách pod záštitou FCI sa u ridgebackov posudzuje iba správny zhryz a celkový stav chrupu. Podľa výstavného poriadku FCI je povinnosťou rozhodcu posudzovať „výhradne podľa štandardu FCI, klubové úpravy a požiadavky nemožno pri posudzovaní brať do úvahy“. To platí aj pre výstavy organizované chovateľskými klubmi. Chýbajúci zub preto nie je dôvod pre udelenie zníženej známky alebo neudelenie titulu. Posudzovanie plnochruposti a neplnochruposti je iba v kompetencii bonitačných komisií klubov.

Neplnochruposť u mnohých plemien spôsobuje vážne problémy. Sú plemená, ktoré sa už pomaly nebudú vedieť kvôli nejednému chýbajúcemu zubu ani najesť. Ridgeback, ako jedno z mála prírodných plemien, k nim našťastie nepatrí.

Všeobecne o zuboch

Pod mliečnymi zubami šteniat sú založené zuby trvalé. V dobe výmeny mliečnych zubov musia trvalé zuby vytlačiť mliečne zuby z čeľuste. Niekedy sa môže stať, že hoci sa mliečne zuby u šteniat držia pevne v ďasne, paralelne sa vytvorí druhý rad trvalých zubov. Ide hlavne o predné zuby incisivus, veľmi výnimočne o premoláre. V takomto prípade sa odporúča mliečne zuby vytiahnuť, lebo inak môže dôjsť aj napriek správnemu zhryzu k zlému utváraniu zuboradia.

Čas, kedy sa u šteniat prerezávajú mliečne a trvalé zuby

Táto tabuľka je informatívna, a niektoré jedince môžu mať čas prerezávania zubov značne posunutý smerom dole i nahor.

U mladých psov môže ísť aj o falošnú plnochruposť!
Ak pes nemá v čeľusti podložený trvalý zub – premolár, teda mliečny premolár môže pretrvávať až do vyššieho veku psa. Na prvý pohľad je všetko v poriadku, až kým mliečny zub, ktorý sa tvári ako trvalý, nevypadne. Sú časté prípady, keď mliečne premoláre pes stráca až vo vyššom veku, a neplnochruposť teda zistíme až vtedy. Dokonca aj po dovŕšení jedného roka. Je to preto, že väčšina prípadov chýbajúcich zubov nie je v čeľusti podložená.

Podložené, ale neprerezané zuby.
Ak mliečny zub časom sám vypadne a trvalý zub sa v dospelosti neprereže ale ostáva skrytý pod ďasnom ide o neprerezaný, ale položený zub. U niektorých plemien je v týchto prípadoch požadovaný röntgenový snímok, ktorý by zub aspoň takto preukázal. Skutočnosť, že sa zub neprerezal, je dôkazom patologickej poruchy vo vývoji zubu, a mala by byť posudzovaná ako neplnochruposť.

Čo v prípade, že sa vyskytne v chrupe psa zub naviac?
Najčastejšie ide o zdvojenie zubov P1, zriedkavejšie sa vyskytuje ďalší molár (napr. M4 v dolnej čeľusti).
Vysvetlenie pre tento jav nie je zatiaľ celkom jednoznačné. Často zdvojenie P1 predstavuje dvojité podloženie pre P1 alebo aj pretrvávanie mliečnych P2, ktoré sú v mliečnom chrupe veľmi podobné P1 trvalým.

©  Monika Tušanová, 2001
priebežne aktualizované o nové poznatky v roku 2010 a 2015