Monika Tušanová, 05.09.2015
Chovatelia to iste poznajú: Máte vo vrhu šteniatko, ktoré je akosi iné. Šteniatko, ktoré svojim temperamentom, zvedavosťou, krikom a až zlobou upútava na seba pozornosť. Neustále sa nudí a vymýšľa lumpáreň. Každá prekážka mu je výzvou k jej prekonaniu a vy nadstavujete ohrádku, kupujete, vyrábate ďalšie prekážky, nespíte, strácate nervy, toleranciu rodiny i susedov. Toto šteňa je proste „INÉ“! Nemôžte ho umiestniť do bežnej rodiny. Najradšej by ste ho hneď ako zlý žart darovali najväčšiemu nepriateľovi. Ale… v skutočnosti vám toto výnimočné šteniatko svojim správaním naznačuje, že je naozaj „INÉ“ a potrebuje „INÚ“ rodinu. Chce pracovať, a myslí to vážne!
Odchovala som viac ako 20 vrhov, ale len veľmi málo takýchto šteniat. Vždy šlo o výnimočné šteňatá. Takto sa dostalo aj naše šteniatko s modrou stužkou, pracovným menom „Dráčik“ do rodiny s troma deťmi, kde mal majiteľ jedinú požiadavku – pracovné vlohy. Milan čakal na takéto šteniatko skoro dva roky, ale oplatilo sa. Vo svojich 8 týždňoch Dráčik precestoval pol Európy a v novej rodine mu dali meno Gandalf.
Milan, jeho pán a Gandalf sú dnes perfektný pracovný team. V Belgicku si vďaka ním plemeno Rodézsky ridgeback získalo uznanie a rešpekt medzi záchranármi. V krajine, kde pri Belgických ovčiakoch je len veľmi ťažké sa pracovne presadiť s iným plemenom. Toto iné, naozaj výnimočné šteniatko to dokázalo! Som na oboch nesmierne hrdá.
Gandalf má dnes 3 roky. Milan si od prvého dňa zapisuje všetky radosti i starosti formou zápiskov, ktoré mi pravidelne zasiela. Dohodli sme sa, že to raz vydáme ako denník pracovného psa.
Ponúkam Vám zopár úryvkov, myslím, že je to veľmi milé a zaujímavé čítanie, ktoré rozhodne nesmie ostať v šuplíku.
05.01.2013
…Opäť ma prekvapili Gandalfove skoré ochranárske vlohy. Sedím pri telke, popíjam vínko, keď tu zrazu Gandalf výstražne zabreše a cez okno niečo pozoruje v záhrade. Nevidím nič, je noc. Pustím ho na terasu, a zrazu sa mi ponad plot prihovorí sused, že reku spadla mu k nám lopta. Gandalf už je pri nej, ešte pár krát zabreše, a po pohladení si ide pokojne ľahnúť spať….
Alebo minule… Boli sme s deťmi v lese. Čo čert nechcel, práve v ten deň bola v lese nejaká akcia pre horských bicyklistov. Boli ich desiatky, jazdili bezohľadne, dosť to kĺzalo, lebo terén bol riadne premočený, a všade bolo blato. My sme ledva dokázali zabezpečiť, aby im pod kolesa neskočili deti, bol som nervózny. Zdalo sa mi, že vzduch je čistý, pustil som Gandalfa. A zrazu len hop, poskočil za nás, vybehol asi tak desať metrov, a suverénne zastal uprostred chodníka. O pár sekúnd som za nami videl skupinku cyklistov úporne sa snažiac zabrzdiť. Ako vo filme: prvý zabrzdil meter pred psom, ostatní za nim len tak tak, posledný hrkol do predposledného a tak ďalej, reťazová reakcia. Stuhol som, všetko prebehlo tak rýchlo. Gandalf sa ani nepohol. Keď už boli všetci zastavení, zakýval chvostom, a na zavolanie pekne pribehol. Zdá sa mi, že na to, aký je mladý, je každopádne výnimočne silný, mrštný a rýchly. A ničoho sa nebojí…
12.02.2013
…Začali sme výcvik psa záchranára – vyhľadávača v teréne (len tak je možné, že raz pôjdeme aj na reálnu akciu). Boli sme už tri krát.
Prvý krát – výborný začiatok, len spočiatku nechce vôbec dať ukoristeného peška. Hlavný inštruktor najprv doňho, potom vedľa hádže sťahovací obojok, následne ním už len hrká a pes pekne peška donáša. V jednom momente však figurant zle odhadol situáciu (fyzické parametre nie sú v pomere k psychike osem mesačného psa) a do Gandalfa trošku silnejšie strčil, na čo pes zareagoval tak, že si začal držať veľmi opatrný odstup. Všetci boli zvedaví, ako sa s tým Gandalf vysporiada na ďalšom tréningu.
Druhy krát – všetko v poriadku, Gandalf si dobre pamätal, že je dobre byť mimo dosahu rúk „obete“, ale ničoho sa nebál, bol hravý, len zdravo opatrný. Ten kontrast s ovčiakmi klal oči: ovčiaci za okamžik vydráždení takmer do nepríčetnosti lietali ako rakety priamo na ciel, Gandalf nabudený, rovnako rýchly ale stále budiac dojem, že má všetko pod kontrolou, a že v každej chvíli dokáže zaradiť spiatočku, odskočiť, obehnúť, preskočiť. Šteká a zároveň ma po oku sleduje. Nakoniec peška dostal, urobil víťazný okruh a peška pekne púšťa. Všetci uznanlivo pokyvkávali hlavou a nakoniec nám povedali, že dobre, že nás teda berú medzi seba.
Tretí krát – Gandalf potvrdzuje vlohy, sebavedomie, hlavný inštruktor očividne šípi talent a ja len tŕpnem, aby sme nespravili nejakú chybu. Po určitom čase totiž Gandalf jednoducho vypína: dobre, to už zvládam, ale pozrime sa, kto to ide okolo; a aha, aj toto je zaujímavé…
Tak držte palce!
21.09.2013
…Tak sa musíme pochváliť! Ide to, a to dokonca veľmi dobre. Gandalf robí strašne rýchly pokrok. Normálne nás už nechali hľadať v teréne, vo veľmi náročných podmienkach. Prvý krát boli dve obete. Prvá sa mu ozvala, ale bolo fyzicky veľmi náročné sa k nej dostať. Gandalf ide ako tank. Posielajú nás opäť – a Gandalf opäť ide. Ani do tretice nie je problém. Potom nás posielajú hľadať druhú obeť, na slepo. Netušíme kde je. Toto robíme vôbec prvý krát, a ešte k tomu samotná obeť je neskúsená. Nič to. Po akom takom naplnení úlohy, kde ide hlavne o to, aby sa Gandalf na príkaz a bez vonkajšieho stimulu odpútal od psovoda a prehľadával revír, sa vraciame k prvej obeti. Pes už má v nohách aj v psychike poriadnu dávku, očakávam, že vyštekáme raz, a že končíme na dobrej vlne. Ale kdeže, posielajú nás ešte raz, a ešte raz. A Gandalf furt ide, s posledným vypätím síl, ale ide.
Výborne! Máme pochvalu. Poslušnosť rovnako. Obával som sa, že to Gandalf ofrfle. Ale ak to nepreženieme, tak tam lieta ako šarkan, tunel, rebrík, privolanie… nádhera. Chôdza pri nohe začína mať tu správnu fazónu, dokonca už cvičíme aj presúvanie sa od jedného objektu k druhému na príkaz.
Minule bolo opäť mokro a pri jednom z cvičení som sa pošmykol. Hovorím inštruktorovi, že som sa skoro prizabil, a on sa len uškrnie a vraví: nevadí, dôležitý je tvoj pes :-)…
Doma je tiež pohoda. Manželka si k nemu našla cestu, na prechádzkach ju už tiež počúva, dokonca tak, že sa ľudia začínajú vypytovať, kde ho to dávame cvičiť. K bábätku musí byt ohľaduplný, a v podstate k nemu ešte nemá prístup, len ho sprevádza a stráži keď je v kočíku. Na deti už neskáče, aj keď ešte stále vidno, že ich berie (hlavne mladšieho) ako spoluhráčov.
Takže som naozaj rád, zaklopem, ale zdá sa, že mať kombináciu plnohodnotného pracovného a zároveň rodinného psa je predsa len možné. Keď prídem z roboty, ideme na prechádzku, a on mi jednoducho dobije baterky: má toľko energie, takú radosť z pohybu, takú vôľu pracovať, hrať sa, že človek jednoducho musí vypnúť…
23.11.2013
Hlásenie – základný kameň sme dnes postavili! Práve sme sa unavení a premrznutí vrátili z našej prvej súťaže. Bola to len základná poslušnosť, test povahy a socializácie, ale aj tak som narobil kvôli stresu kopec hlúpostí. Konkurencia však nebola lepšia, aj keď mala viac natrénované. Hehe.
Mal som obavy, že nám nedajú dostatočný počet bodov, ale dali. Takže ďalšia etapa je príprava na tzv. „Kvalifikáciu“ (to je pokročilá poslušnosť a vyhľadávanie jednej osoby).
Ale poporiadku. Prvá časť – začala tak, že hneď pri pozdravení a predstavení Gandalf na rozhodcu vyskočil (čo nerobil už mesiace…), akože servus, ako sa máš?.. tak dlho som ta nevidel… a na záver pri odhlásení na rozhodcu skočil opäť. To ma mierne vyviedlo z konceptu. Ako prví sme išli ľahni (a zostaň pokiaľ druhý cvičí). Myslel som, že nebude problém, lebo tráva nebola mokrá, a toto sme natrénované mali. Gandalf k nohe. Ľahni, zostaň. Počítam kroky, pozerám na kolegu z klubu, ako hádže veľavravnú grimasu, obzriem sa, Gandalf sa práve dvíha, že ide za mnou (v živote to doposiaľ neurobil). Zrúknem „ĽAHNI“, a on si sadol. Ak by som sa k nemu pohol, stratíme všetky body. Skúšam teda telepatiu… no do pitvora, hovorím si, skončili sme, ešte skôr ako sme začali… Ale ďalej to už šlo hladko. Koniec prvej časti. Na moje veľké počudovanie máme nielen dostatočný počet bodov, dokonca tých bodov mame najviac! Ideme do druhého kola. V duši sa usmievam a teším sa na panáka.
Druhá časť – vyrovnanosť a poslušnosť v mestskej premávke bola úplne v pohode. Vedel som, že sa na Gandalfa môžem úplne spoľahnúť, lebo ho brávam všade a zažil už všeličo. Takže také tie simulácie bežcov, cyklistov či automobilov v opustenej ulici zvládneme ľavou zadnou. Rozhodca si naňho tento krát posvietil. V hlúčiku ľudí sme sa posadili, ľahli, podal mi ruku, rozpráva sa so mnou. Gandalf je totálne pokojný. Rozhodca hodí vedľa neho aktovku, Gandalf zvedavo natočí hlavu, oňuchá a ani sa nepohne. Rozhodca sa mu prihovorí, čupne si, a Gandalf: „…Jeeej“ ideme sa hrať, drb mu ňufákom do tvare a oblíže ho. Pes cely roztatárený, ale rozhodca to zobral športovo s komentárom: „…je to priateľský pes.“ To naozaj je!
Ešte odloženie a opustenie, provokácia druhým psom v neprítomnosti psovoda (mačky z ulice prezieravo vyhnala kolegyňa z klubu), omakanie genitálií, odčítanie čipu. Dostali sme zápis, že sme to zvládli a ja som si dal jedného frťana, a teraz si dám druhého :-).
07.01.2014
…Od malíčka pri tomto psovi cítim, že sa naňho môžem vtedy, keď to je „naozaj“, spoľahnúť. Ako vtedy, keď sme sa stretli v parku s na voľno pusteným pitbulom, ktorý čakal len na príležitosť, aby sa dal do bitky – Gandalf ani necekol, neurobil ani jeden chybný pohyb.
V skratke: …tréning kľudne zvorá, keď je sám doma, rozhryzie zemiak a Homérovu Odyseu, na súťaži vyskočí na rozhodcu čí strčí decentnej dáme na návšteve ňufák do rozkroku. Ale keď treba byt pokojný, ma nervy zo železa, žiadna agresivita, také to jednoduché odhodlanie – samozrejmá odvaha a inštinkt.
Najstarší syn bol chorý, ostal sám doma. Vraveli sme mu, cudzím neotváraj. Ale ako vždy – otvoril. Pýtam sa ho, čo pes? A on, že nič, že iba jeden sa mu nepáčil, vstal z pelechu a zafixoval ho. Odľahlo nám…
19.03.2014
Mrcha!
…Boli sme na kvalifikačnej skúške. Pozostávala z dvoch časti: Prvá – vyhľadávanie jednej obete v teréne. Druhá – poslušnosť.
Začíname zavčasu ráno. Neprší. Ideme na vec, verím si. Vysielam Gandalfa doprava, pekne ide – rýchlosť, elán, všetko výborné, ale nehlási… volám ho teda späť, nádherne pribieha. Okamžite posielam na druhú stranu, ide ako švajčiarske hodinky, ani na druhej strane zatiaľ nič. Posúvame sa dopredu, posielam opäť doprava, ide presne tam, kde už bol aj predtým, je to ďaleko, prekvapuje ma, že ešte nič nenašiel. Rozhodca mi poklepal na rameno: Tak na dnes končíme, nemá to cenu – pes nezaštekal, aj keď obeť okamžite našiel. Dal som mu ešte druhu šancu, aj keď ju mal už na prvý krát, ale nič to, nabudúce, škoda…
Hovorím si: …„Mrcha! Aj tak budeš musieť absolvovať všetko, poobede poslušnosť – na ktorú som si teda veril omnoho menej. Čuduj sa svete, tam sme dosiahli omnoho viac bodov, ako ktokoľvek očakával, napriek tomu, že rozhodca sa snažil známkovať čo najprísnejšie. Keby bol blbec Gandalf aspoň pár krát zaštekal, máme to v suchu, dokonca suverénne.
Vysvitlo, že Gandalfa prestala zaujímať nehybná obeť, šteká len keď ho obeť vyzve pohybom. To je možné na tréningu, ale nie na súťaži. A tak začíname takmer odznova. Trpezlivo, postupne… Niekedy v kútiku duše sa smejem kolegom, keď vidím, že môjho psa už odpísali, a potom ich zas všetkých prekvapí, keď niečo odcvičí dokonale.
Minule sme stretli kolegov z Holandska, medzi nimi aj pani, ktorá kedysi cvičila to isté s Ridgbackom. Vraví: …„RR musí mat svoj deň, keď všetko do seba zapadá od počasia po náladu.“ Prestala s nim súťažiť. Teraz behá po svete s belgickým ovčiakom. Pozerá na Gandalfa a uznáva, že ten jej ridgeback vôbec taký nie je… disponovaný na prácu, plný energie, dobrej vôle…
20.07.2014
…Myslím, že jeden z dôvodov, prečo sú Rodézski ridgebaci ako pracovni psi nedocenení je, že nepotrebujú až taký intenzívny tréning ako iné plemená. Tradiční psovodi si tak môžu mylne myslieť, že nie sú spoľahliví. Lenže môj pocit je, že keď je to „skutočné“, tak sa na psa môžem 100% spoľahnúť. Toto sa v posledných týždňoch niekoľkokrát potvrdilo.
Od určitého času Gandalf začal opäť na cvičení vyštekávať obete, akoby vyzrel. Nie je to intenzívny pravidelný štekot, ale taký fázový, prerušovaný pozorovaním, čo sa deje. Takto šteká na cvičení. Ale zároveň v tom istom období s nim zavčasu ráno chodí na prechádzku manželka. Možno je to tým, že ju stráži viac, ako mňa, ale keď od nej odbehol, aby v parku vyštekal na lavičke učupeného, úplne nahého tuláka, tak ten štekot nebol vôbec prerušovaný, ale dokonale predpisový…
14.10.2014
…Keďže sa nám z časových dôvodov nie vždy darí dôjsť na cvičák, poslušnosť s nim často precvičujem v inom prostredí. Je to hendikep s ohľadom na skúšky, ale v skutočnosti veľké plus. A opäť pozorujem, že Gandalf veľmi rýchlo chápe, čo od neho očakávam, aj keď sa nachádza v úplne neznámej konfigurácii, rozkaz vykoná v obrovskej rýchlosti a s veľkou radosťou. Gandalf chápe, čo sa od neho vyžaduje, a nielen vykonáva rozkaz. Zároveň ho vykonáva inteligentne.
Príklad: Minule cvičíme vyhľadávanie, posielam ho doprava, tam je veľmi hustý, pichľavý porast. Gandalf nejde doprava, ale priamo a šprintuje. Nemá zmysel ho hrešiť či rušiť cvičenie, aj keď na súťaži by nám za to stiahli body. V momente, keď Gandalf dobehne po bod, kde je porast už riedky, až tu prudko zahne doprava, a v plnej rýchlosti beží k obeti, ktorú vyšteká. Pritom podčiarkujem, že na cvičení sa nám ešte nestalo, že by obeť nenašiel. Vždy nájde, a rekordne rýchlo. Skratka, ten potenciál je obrovsky. Len výkon nie vždy zodpovedá pravidlám, ktoré si aj v tejto oblasti nastavili ľudia, ktorých väčšina do toho ide nie s tým, že pes ma vykonať prácu, ale s tým, že oni skrz svojho psa medzi sebou súťažia. Môj pes ma súťaženie v paži. Je to výnimočný pracovný pes.
Zároveň je to pes rodinný. Myslím, že si definitívne získal manželku na svoju stranu minulý týždeň. Náš syn je veľký beťár, ešte nie dvoj ročný, ale veľmi mrštný a pohyblivý. Gandalf leží, ako široký tak dlhý, úplné uvoľnený. Než si čokoľvek stačíme uvedomiť, syn sa rozbehne a hodí sa mu na brucho, skĺzne z neho – Gandalf nič. Vôbec nič, ako uliaty z bronzu, ani sa nepohol. Je veľká zábava tých dvoch pozorovať. Gandalf je niekde pri krpcovi, leží, a syn sa s nim rozprava úplne vážne: …“vies Gandalf, toto je auto. OK?“ Gandalf počúva, nehybne. Alebo mu rozkazuje, čo Gandalf síce ignoruje, ale dobromyseľne pritom stoji a pozerá na nás, že čo ma teda urobiť, a či vôbec niečo. Už nehovoriac o tom, že ho vcelku diskrétne chráni, ako bodyguard (to je prirovnanie, ktoré ho asi najlepšie vystihuje – nehryzie, nešteká, iba chráni vlastným telom).
Minule nám na záhrade zmizol syn z dohľadu a zatúlal sa v krikoch tak, že dlhší čas nevychádzal. Mysleli sme, že je sám, ale Gandalf bol tichučko pri ňom. Presne takto som si to predstavoval…
11.01.2015
…Dnes sme boli po viac ako mesačnej výluke opäť trénovať vyhľadávanie. Zlé počasie, silný nárazový vietor, vlhko, popŕchalo – veľmi ťažké podmienky. Tri obete. Gandalf dokonalý. Vošli sme do revíru, mal som v hlave jeho tri časti, ktoré sme mali prehľadať. Ani som sa nepozrel na hodinky, ale bolo to, akoby ich mal lokalizované už v momente, keď som ho mal pri nohe očakávajúc môj povel. Ale hlavne štekal. Štekal sám od seba (bez stimulov od obete) a dlho. Zostával v dvojmetrovom rádiuse, ani jednej z obeti sa ani len v náznaku nedotkol, skratka – balada.
Náš vedúci inštruktor to uzavrel konštatovaním, že sme práve boli svedkami „zázraku“. Okamžite sme dostali „odporúčanie“ sa prihlásiť na kvalifikačnú súťaž 21 februára. Tak som zvedavý, či už sme dosiahli ten moment v ktorý som veril, keď pes dospeje a zúročí všetko to, čo sa naučil, alebo si zo mňa opäť vystreli…
27.06.2015
…Musím sa pochváliť! Máme kvalifikáciu, vstupenku do sveta veľkých súťaži. Na tretí pokus, v treťom roku života!
Predvčerom menšia porcia jedla, včera pôst. Dnes ráno budíček o 05:30 a prechádzka v lese: ponaháňať stopu srnky, vytrieliť za zajacom, takých 45 minút… klasika. Potom polhodinka cesty autom, a čakanie na začiatok. Trošku ho navnadím na hračku, nechám ho raz, dva krát vyšteknúť, nič viac.
Začíname. Losujeme, ideme prví. Terén vcelku prehľadný, známy. Minulý neúspech mám veľmi dobre vrytý do pamäti, a teda som napevno rozhodnutý, že taktika bude jednoduchá: absolútne dôverujem psovi, hlavne nech zašteká.
Pozerám na Gandalfa, vidím, že je napätý na pravú stranu. Takže viem, že obeť je tam. Nebudem špekulovať, oželiem pár bodov, len nech ide, nedám ho na efekt najprv naľavo, nech rozhodca vidí, že ho mám dobre pod kontrolou. Púšťam ho tichým „revír“! Štartuje ako Carl Lewis presne tam, kde ho chcem mať, hlava hore, 30 metrov za pár sekúnd a šup ostrý uhol doľava, šprint. Stráca sa z dohľadu, počujem zvonček. Rozhodca naťahuje krk, snaží sa zistiť, kde asi je a zrazu sa ozve pravidelne, hlasne stekanie: „Obeeeeť!“ Pridám do kroku, s rozhodcom v pätách. Sto metrov, Gandalf pekne hlási, vidí ma prichádzať, na chvíľu prestane, zastavím sa, začne opäť štekať a skákať okolo obete, ale stále zostava v predpísanom rádiuse, hrabe do zeme. Pozriem na rozhodcu, kývne: „K nohe!“. Máme to za 80 bodov zo 100. Veľmi prísne. Strháva presne podľa predpokladov, ale strháva veľmi prísne. Potom idú ďalší, náš priamy konkurent (nemecky ovčiak z pracovnej línie slávneho českého chovu) nie je pod kontrolou vôbec a dostáva omnoho menej bodov.
Obedná pauza. Gandalfa beriem ho na prechádzku, začína byť veľmi teplo, ale potrebujem ho vybehaného. Poskáče si v obilí, vystraší bažanta, vyštartuje za zajacom… Ideme na vec. Začíname odložením, hehe, dobre vybehaný ani sa ani nepohne z miesta, len pobavene pozoruje, ako sa konkurent vyslovene trápi. Idem si poňho, zamrví sa ako mačka po zemi, ale čaká na príkaz. A ide sa. Pri nohe s vôdzkou, v skupinke, pri nohe bez vôdzky, prechod tunelom (predchádzajúce psy tam nechali srsť, ktorá sa na neho nalepila, a miesto toho, aby si okamžite ľahol, si najprv kýchol a otrepal sa), vyskočenie na nestabilný mostík, nosenie, prechod nepríjemným materiálom, zdolávanie prekážok. Teplo spôsobuje, že od určitého momentu je to ťažšie, ale stále sa drží statočne. Mame to za 86. Prísne, ale fér. Celkovo teda za 166/200 a Gandalf je víťaz v kvalifikácii.
Zlom podľa mňa nastal zhruba pred troma týždňami. Pri jednom cvičení akoby Gandalf pochopil, o čo vlastne ide: Boli tri truhly, obeť v jednej z nich. Vyslal som ho 5 krát, 5 krát našiel, 4 krát okamžite hlásil. Pri 5-tej bol už zjavne unavený, ale zostal pekne pri truhle, a ticho. On pozerá na mňa, ja na neho.. on zostava stáť, ja sa nehýbem. A vtedy akoby pochopil, začal stekať, prišiel som, dostal odmenu, a skončili sme.
Takže teraz sa začíname chystať na konkurz kategórie A (2 obete). Na účasť na majstrovstvách sveta je potrebné získať na dvoch súťažiach aspoň 270/300 bodov. Je to obrovská výzva. Ale myslím, že už teraz naňho môžu byť predkovia hrdí 😉…
05.09.2015
…Dnes ráno po mesačnom dovolenkovom výpade návrat do tréningového procesu. Posledný týždeň si Gandalf vyslovene pýtal prácu. Plávanie, behanie, prechádzky a občasné precvičenie základnej poslušnosti mu už nestačili. Pomaly, ale isto začínal doma vystrájať, ako za šteňacích čias.
Vošli sme do areálu, vyslal som ho do ľavého rohu – vyštartoval ako raketa. Po 10 metroch, odrazu priamy uhol doprava a šprint priamo k obeti. Predpisové, dokonalé vyštekávanie. Dostáva od obete peška a letí ku mne. Tíško mu poviem „pusť“, podáva mi peška a ja ho okamžite posielam na opačnú stranu. Nebeží, letí. Dáva si väčší oblúk, strácam ho z dohľadu. O pár sekúnd počujem zvonček, a opäť dokonalý, aj keď miernejší štekot. Pýtam sa: Kto je na tej strane? Žena? Hej. Vracia sa s peškom. Intenzita rovnaká, rýchlosť rovnaká, koncentrácia tiež. Nemusím modulovať hlas, ani slovko nazvyš, opäť ho po odovzdaní peška posielam na opačnú stranu. Ozve sa štekot na chlapa. To už sa na seba pozeráme s hlavným inštruktorom a takmer naraz hovoríme: „ak to bude aj po štvrté takto, na dnes končíme, toto je až moc dokonalé!“ Štvrtá obeť je opäť žena. Miesto toho, aby vydráždenosť upadla, narastá…
Takže naozaj sa zdá, že tie tri roky sú u ridgebackov čas, ktorý je im nutné dať na rozvoj psychiky. Ale stojí to za to! Takisto je dnes pre mňa už nad slnko jasnejšie, že si tohto psa neviem predstaviť u niekoho iného, respektíve u niekoho, kto by s nim nepracoval na niečom, čo ho takto intelektuálne, nervovo a psychicky napĺňa…
Spracovala: Monika Tušanová
Rodézsky ridgeback „Gandalf“: Tusani Playboy Brad
majiteľ a autor príspevkov: Milan Jaroň, Belgicko
foto: Monika Tušanová a V&P Rescue, BE
© 2015, všetky práva vyhradené
Zaujímavý článok o epigenetike. (v angličtine)
Chovanie matky k mláďatám ma vplyv na ich gény, respektíve na to, ktoré z ich génov sa prejavia.