Pre Spravodaj Slovenského klubu chovateľov ridgebackov, 1/2006
Rozhovor viedla a spracovala Katarína Ťavodová
Prečo ste si zvolili práve ten „svoj“ názov chovateľskej stanice a čo je filozofiou Vašej chovateľskej stanice?
TUSANI charakterizuje našu rodinu. Priatelia nás volajú “Tušani“. Keďže ridgebaci sa stali súčasťou našej rodiny a rodina jednoznačne hlasovala za názvy TUSANA, TUSANI…bolo veľmi rýchlo rozhodnuté. Filozofiou mojej chovateľskej stanice je kvalita a oživenie genofondu na Slovensku.
Koľko chovných feniek a psov máte?
Momentálne mám 2 chovné fenky obe import (Perla a Puppet) a jedného psa (Musi) tiež import. Okrem toho mám Bonga, pet psíka (sterilizovaný pre chýbajúci zub) a Vivi, mladú perspektívnu sučku z môjho prvého vrhu.
Koľko vrhov už Vaša chovná stanica odchovala od svojej existencie?
Venujem sa aktívne ridgebackom viac ako 10 rokov. Pre vlastný chov som sa rozhodla v roku 2001 importom dvoch súk z Austrálie a jedného psa z USA. Odvtedy som odchovala 2 vrhy. Teraz na jar 2006 plánujem tretí.
Kde spí vaša sučka, vaši psi?
Naše psy spia s nami v spálni a detskej izbe. Majú svoje peliešky, kde spia poprepletaní do seba celú noc. Majú radi a potrebujú kontakt. Ráno si zvykla Perla (a najnovšie aj Vivi) šupnúť k nám pod perinu. Je to výsada šéfa svorky ale myslím, že sa Vivi pomaly ale isto šplhá na Perline miesto.
Ako postupujete pri výbere krycieho psa a aké kritériá volíte pri jeho výbere?
Snažím sa vždy nájsť pre moju suku psa, ktorý jej chyby vyvažuje a je vylepšovateľ v chove. Mojim cieľom je, aby bolo potomstvo lepšie (minimálne rovnaké), ako sú rodičia. V prvom rade musím psa poznať. Jeho, povahu, správanie sa i zdravotný stav. Samozrejme študujem rodokmene aj niekoľko generácii (10) a sledujem potomstvo psa. Pre mňa je dôležité vedieť čo ktorý pes dáva, nie ako vyzerá a koľkými titulmi sa hrdí on i jeho rodokmeň. Snažím sa mať prehľad o chove a odchovoch celkovo. Napríklad u Banga (A vrh 2004) si vysoko cením jeho pracovnú vetvu v rodokmeni. Nie je teda jeho rodokmeň “nabúchaný“ iba šampiónmi, ako to u amerických psoch býva, ale aj pracovnými psami s veľmi vyrovnaným a pevným charakterom. Napriek tomu dáva Bango vysoko kvalitné potomstvo aj po exteriérovej stránke a mne sa podarilo hneď v základoch môjho chovu upevniť nielen exteriérové vlastnosti, ale aj povahové, tak cenné pre RR! Nikdy sa nesnažím voliť kritéria pri voľbe partnera tak, aby som ihneď dosiahla 100% úspech. Je to nereálne! Mám stanovené priority, krátkodobý ale aj dlhodobý cieľ v chove.
S akým časovým predstihom plánujete vrh?
Študujem, chodím s otvorenými očami a zbieram informácie aj niekoľko rokov. Skladám rodokmene a dostávam sa až do takých extrémov, že plánujem vrhy a rodokmene ešte skôr, než sa vôbec potencionálni rodičia narodia. Ale potom sa vždy preberiem, vkĺznem do reality a začínam odznova… (smiech).
Plánujete vrh aj vtedy, keď nemáte potencionálnych záujemcov o šteniatko?
Plánujem a snívam vždy. Sú to tie moje dlhodobé ciele, o ktorých som v úvode písala. Či sa rozhodnem sučku nakryť závisí od jej kondície, od mojich rodinných plánov a od toho, či budem vedieť v danom období venovať maximum času (všetok) pre odchov šteniat. Samozrejme, závisí to aj od záujmu nadobúdateľov. Tí si však na šteniatko z dobrého spojenia radi počkajú.
Ako pripravujete fenu na obdobie brezosti a ako sa o ňu staráte počas tohto obdobia? Moje psy dostávajú kvalitnú stravu, doplnky a pohyb celý rok. Nie je preto dôvod nič pred a počas gravidity meniť. Samozrejme, od druhej polovici gravidity zvyšujem krmnú dávku a kŕmim špeciálnou stravou RC na to určenou. Odo dňa hárania do druhej tretiny gravidity pridávam kyselinu listovú. Pohyb si moje sučky určujú samé, ale v lese ich musím krotiť. „Lovia“ do posledného dňa.
Akú starostlivosť venujete fenke po pôrode a akú pozornosť venujete šteniatkam?
Veľkú. Neviem to inak opísať, naozaj veľmi veľkú. Moje sučky majú vzácne zachované prírodné inštinkty a sú veľmi dobré matky. Napriek tomu som s vrhom 24 hodín denne počas celého obdobia. Naposledy, pri odchove dvoch vrhoch ihneď za sebou som bola na materskej dovolenke bez prestávky pol roka! Boli to chvíle prekrásne, ale veľmi veľmi vyčerpávajúce.
Ako zabezpečujete správnu socializáciu šteniat?
Preštudovala som veľké množstva kníh o správaní sa psov od divo žijúcich až po tých dnešných, často krát s poruchami správania. Viem, že v rôznych vývojových fázach šteniat môže chovateľ veľa urobiť, ale aj veľa pokaziť! Správnu socializáciu teda považujem za nanajvýš dôležitú. Nestačí šteniatka iba rodinne odchovať, treba im v presne danom období tým správnym spôsobom poskytnúť dostatok vnemov a podnetov na správny duševný vývoj. Naše psy žijú iný život ako kedysi. Potrebujú preto aj množstvo iných podnetov, ktoré by bežne nedostali. A tiež treba vedieť v ktorom období ich chrániť pred určitými vnemami, aby sa predišlo neskorším poruchám správania.
Matka, ale i všetci členovia svorky sú počas celého obdobia so šteňatami. Hrajú sa, vychovávajú ich. U nás je celkovo vždy rušno, chodí k nám veľa priateľov, detí. A nie je tomu inak ani v čase keď máme šteniatka. Šteniatka majú síce prírodný odchov, ale rovnako poznajú ľudí, ako zvieratá, deti, cestovanie autom, ruch veľkomesta ako aj každučký hluk domácnosti. Aby sa v dospelosti nebáli napr. streľby, petárd, búrky, nechávam ich pod dozorom v čase búrky vonku pod prístreškom v spoločnosti matky a ostatných členov svorky. Je toho veľmi veľa ako správne socializovať šteniatka, žiaľ máloktorý chovateľ pozná zákonitosti duševného vývinu psa. V poslednom vrhu som mala požiadavku na psíka, budúceho canisterapeuta v domove dôchodcov. V takých prípadoch navyše socializujem šteniatko v období jeho 6-7 týždňa na typický pach, spôsob pohybu, správania sa a spôsob reči starších ľudí v budúcom pracovnom prostredí psa.
Na základe akých kritérií si vyberáte budúcich majiteľov šteniat z Vašej chovateľskej stanice?
Pravdou je, že potencionálni nadobúdatelia si vyhliadli mňa a nie ja ich. Väčšinou to nie sú kontakty z inzerátov. Doteraz som mala naozaj šťastie na majiteľov mojich šteniat. Veľká väčšina z nich vedela presne definovať prečo sa rozhodla pre RR a prečo práve z TUSANI. A to aj u PET jedincov. Je pre mňa dôležite vedieť, že šteniatko nie je hračkou v rukách nadobúdateľa, ale majiteľ si uvedomuje, že ide o psa, sociálne vyspelého tvora a spoločníka na dlhé roky. Má v rukách výsledok mojej dlhoročnej plánovitej mravenčej práce. Odchod každého jedného šteniatka je pre mňa ťažkým lúčením!
Aby sa predišlo neskorším sklamaniam a problémom, dbám na to, aby sa to správne šteniatko dostalo do tej správnej rodiny. Každé šteňa má inú osobnosť, povahu, temperament a schopnosť učenia. Vo veku 7 týždňov prechádzajú moje šteniatka Volhardovým osobnostným testom, ktoré ma buď utvrdia v pozorovaní a vhodnom umiestnení psíka, alebo ma test upozorní na niečo, čoho som si nemusela všimnúť. Zatiaľ po testovaní 2 vrhov som s výsledkami testov a pozorovaní nadmieru spokojná. Testy fungujú a odporúčam ich každému zodpovednému chovateľovi.
Máte vytvorenú web stránku chovateľskej stanice? Využívate pri plánovaní vrhu inzerciu alebo inú formu propagácie?
Áno, samozrejme. Mám. Neviem si momentálne predstaviť iný spôsob komunikácie so svetom a chovateľmi plemena. Týmto spôsobom aj prezentujem svoj chov, svoje myšlienky a plány. Zatiaľ som nevyužila iný druh propagácie ani inzercie na šteniatka.
Udržujete aktívny kontakt s majiteľmi šteniat a informujete sa o živote a zdravotnom stave (napr. aj sledovanie výsledkov HD…) šteniat u nových majiteľov?
Samozrejme! Veď ide o moje deti. Majitelia sú radi, že sa môžu so mnou podeliť o radosť i trápenie, pochváliť prvým úspechom. A ja to s nimi veľmi prežívam. Väčšina majiteľov sú dnes naši priatelia. Telefonujeme si, navštevujeme, plánujeme spoločné vychádzky, výstavy…proste to všetko predajom šteniatka iba začína!
Ako motivujete majiteľov svojich šteniat, aby ste ich mali možnosť vidieť na výstave a podeliť sa s nimi o radosť a prípadné úspechy?
Je to vždy na majiteľovi, či, a koľko vystav plánuje so svojim psíkom. A ja to rešpektujem. Pre mňa je dôležité, že mám kontakt ja, a viem, že sa má psík dobre, nič mu nechýba a je šťastný. Som rada, ak ho smiem vidieť, smiem sa tešiť z každučkého jeho úspechu. A nemusí to byť úspech na výstave. Napríklad aj ulovenie myši Brandym v 5 mesiaci veku v páničkovej kancelárii je pre mňa obrovský úspech!
Kedy ste sa naposledy zúčastnili so svojou sučkou výstavy alebo inej súťaže, skúšok, aktivity, ak áno aké?
Pravidelne sa zúčastňujeme výstav a trénujeme agility.
Kedy ste boli naposledy pozrieť na výstave svoje potomstvo?
Chodíme na výstavy pravidelne.
Aké sú Vaše chovateľské ciele do budúcna?
Úprimné a priznám sa, nemalé. Ale napriek tomu vždy reálne. Viem, že pracujem so živým materiálom a príroda sa nedá oklamať. Preto som vďačná za každé pekné a zdravé šteniatko. Cieľ? Čím viac zdravých a dlhovekých psov. A keď k tomu budú navyše pekní a úspešní ako na výstavách tak aj v chove, potom budem spokojná. A keď raz začujem z diaľky slová „aha, toto sú pekné a milé ridgebacky! Nie sú to z TUSANI?“, potom aj šťastná!
Čo vám prinieslo v chove RR najväčšie sklamanie a čo najväčšiu radosť?
Sklamanie? Ťažko povedať…vedela som, do čoho idem. V kynológii, podobne ako v politike, je najviac intríg a sebeckých záujmov. Nie som teda sklamaná, len múdrejšia! Držím sa toho stranou a robím si svoju prácu pre plemeno ktoré mám rada. Najväčšiu radosť mi robia dennodenne moji ridgebaci. Našťastie to sú čisté a úprimné psie duše a viem, že takými vždy aj ostanú.
Monika Tušanová, chovateľská stanica TUSANI, XII/2005
Anketu pre SKCHR pripravila: K.Ťavodová