Monika Tusanova, 13.11.2015
Sorry, following text content is only in Slovak language, pls. use Google translator. Thanks!
Keď chováme dlhšiu dobu a myslíme si, že už máme dostatok skúseností, vždy príde situácia, ktorá nás prekvapí a prinúti opäť sa vnoriť do kníh, študovať a pochopiť… vtedy si uvedomíme, že sme síce zas o krok ďalej, ale zďaleka nie múdrejší.
Rhodesian Ridgeback a D-lokus, dilution- zriedenie (zosvetlenie)
Nedávno ma neobvyklá farba troch narodených šteniat vo vrhu postavila pred otázku, prečo sa u nášho plemena “dilution”(riedenie, zosvetlenie farby) nazýva “modrou” farbou.
Nechcem čitateľov hneď na úvod odradiť genetikou, dotknem sa jej len okrajovo až na konci môjho príspevku. Chcem sa podeliť s vami o svoj zážitok túto tzv. “modrú” farbu na vlastné oči vidieť a vnímať ju spolu s pochybnosťami, ktoré mi každý deň pohľad do debničky prinášal.
obr. č.1 – čerstvo narodené ešte neosušené “modré” šteniatko (dostalo oranžovú stužku)
Po pôrode prvého šteniatka som si nič neobvyklé nevšimla. Novorodené šteniatka vo všeobecnosti mávajú neúplne pigmentované nošteky a ich farba po pôrode je nevýrazná.
Keď prišlo na svet druhé šteniatko, líšilo sa od prvého iba tým, že malo tmavú masku. Vo vrhoch nášho plemena nič neobvyklé. Tretie narodené šteniatko však bolo výrazne iné. Malo tiež masku, avšak nie čiernu, ale tmavosivú. Noštek tak isto ešte nevypigmentovaný a farba srsti bežná. Ak by sa druhé nenarodilo, poviem si, normálny stav. Potom sa rodili ďalšie, s maskou i bez a to tretie šteniatko so sivou maskou bolo čím ďalej tým viac “iné”.
Nakoniec sa narodilo posledné a to ma prekvapilo najviac. Bolo úplne iné ako všetky predošlé. Malo nádhernú sýto svetlú žltohnedú farbu a tmavohnedý trochu chladnejší pigment masky (a neskôr aj nošteka). Bola som na chvíľu na pochybách, či nejde o hnedonosé šteniatko. Avšak chýbala mi u neho tá povestná “zlatá aura”. Bola som zmätená! Až kým som nezačala nad vrhom rozmýšľať.
obr. č.2 – Tri “modré” šteniatka označené oranžovou, modrou a bielou stužkou.
Pri bežnom pohľade na šteniatka neboli rozdiely výrazné, často krát som tie “iné” musela pohľadom medzi súrodencami hľadať. Avšak keď som pri fotografovaní použila blesk, boli ihneď rozpoznateľné. V istom uhle ich srsť odrážala svetlo. (viď ich ridge na obr.2)
Tieto tri šteniatka sa líšili od ostatných tiež tým, že nikde na tele nemali naozaj čierny pigment. Pazúriky a vankúšiky labiek boli hlboko tmavosivé, za normálnych okolností táto jemná odchýlka nepostrehnuteľná, avšak bežne sýtejšie pigmentované čierne oblastí ušníc, chvosta a genitálií boli sivé! (obr.3)
obr. č.3 – Sivá oblasť genitálií prezrádza absenciu čierneho pigmentu.
Ako šteniatka rástli, začali sa na seba stále viac farebne podobať. Farba srsti sa im takmer zjednotila, oči mali na rozdiel od ostatných súrodencov svetlejšie, modrosivé, bolo jasné, že ide o “Dilution”. Potvrdili to aj genetické testy a tiež vyvrátili možnosť farebnej varianty “Isabella” u posledne narodeného šteniatka.
Tieto naše tri “modré” šteniatka mali na prvý pohľad rovnakú farbu srsti ako ostatné, avšak výrazne krajší lesk. Dostali do vienka okrem zriedenej farby aj meno X-Shining. Ani trocha sa nepodobali na šteniatka, ktoré doteraz popisovali chovatelia ridgebackov ako “modré s chladným kovovým leskom”. Taktiež sa nepodobali na zverejnené fotografie ich “modrých” šteniat. Napriek tomu, z genetického hľadiska ide o tú istú “Dilution”.
Ponúka sa otázka:
Prečo sú tzv.”modré” šteniatka ridgebackov tak rôznorodo sfarbené?
Odpoveď je jednoduchá. Lebo u nášho plemena je vysoká feno i genotypová rôznorodosť pigmentácie.
Ako príklad si vezmime dva prípady bežného sfarbenia u čiernonosého ridgebacka.
1. Svetlá čistá sýta pšenica bez čiernych pesíkov, bez masky a bez pesíkov na ušniciach.
2. Tmavočervená pšenica s čiernou v srsti, čiernou maskou a čiernymi ušnicami.
Keď vychádzame z toho, že u nášho plemena nám “Dilution” riedi čierny pigment na sivú farbu, tak všetky oblasti na tele psa, kde sa nachádza čierna sa menia na sivú. (u hnedonosého ridgebacka sa riedi hnedá na krémovú, tzv. Isabella)
Teraz si predstavme, týchto dvoch čiernonosých ridgebackov ako “modrých”.
1. prípad čisto sfarbenej pšenice bude po zriedení pigmentu fenotypovo takmer bezo zmeny. To znamená, že nemusí vždy dôjsť k viditeľným zmenám vo sfarbení srsti. Zmeny v pigmentácii nosa môžu byť viac menej nepatrné a môžu byť nesprávne vyhodnotené ako tzv. zimný nos. Svetlé oko nie je nič výnimočné ani u inak normálne sfarbených ridgebackov a za pekne lesknúcu sa srsť zožne majiteľ pochvalu.
2. prípad tmavého ridgebacka sa po zriedení pigmentu všetkých čiernych oblastí na jeho tele veľmi výrazne zmení na chladnú farbu s výrazným kovovým až strieborným leskom. Takýto pes vzdialene pripomína Weimarského stavača s modrastým leskom.
V praxi to zjednodušene znamená, že čím viac čiernej, tým viac “riedenia” a tým “modrejší” je pes.
A keďže veľká časť populácie šteniat sa rodí takmer “čierna”, je ľahšie “modré” šteniatka v takomto “čiernom” vrhu hneď na prvý pohľad identifikovať. Sú modrasté až strieborné. (viď foto)
V dospelosti majú tieto šteniatka veľa rôznych farebných odtieňov. Ich spoločným znakom je krásne sa lesknúca srsť, ktorá nepohlcuje, ale vždy odráža svetlo.
foto: molemamuaroo.com
Tusani X-Shining šteniatka
Bolo zaujímavé sledovať, že naše “modré” šteniatka akoby vedeli, že ich niečo spája, držali vždy spolu. Jeden vedľa druhého už od narodenia pili a spávali, neskôr pri prvých krokoch sa tiež držali pokope, akoby si dodávali odvahu spoločne objavovať svet. Boli smelšie, temperamentnejšie a často krát aj chytrejšie ako ostatní súrodenci vo vrhu. Občas som mala pocit, že si pohľadom odovzdávali nadobudnuté skúsenosti a tak rýchlejšie napredovali.
Odchovať takúto zvláštnosť pri dnešných možnostiach testovania psov je skôr výnimkou ako pravidlom. Je pravda, že som podcenila testovanie rodičovského páru, ale z nejakej príčiny cítim, že sa to tak malo stať a som nesmierne vďačná za túto chovateľskú skúsenosť. Našťastie pri našom plemene to nie je zdravotný problém, je to iba neobvyklé sfarbenie. Ide o nádhernú farbu, ktorá každého chytí za srdce. Tieto šteniatka vzbudili záujem odbornej i laickej verejnosti, dnes majú tie najlepšie domovy a robia svojim majiteľom radosť. Pri troche šťastia ich stretnete v okolí Prahy, Viedne a Budapešti.
“Modrá” a zdravie
Sú prekonané časy, kedy sa u ridgebackov mylne považovali tieto psy za menej zdravé a náchylné na kožné problémy. Táto domnienka vychádzala z toho, že u niektorých plemien ako napríklad Labrador, Doberman a ďalšie, sa vyskytuje ochorenie Colour Dilution Alopecia (CDA), čo je dysplázia vlasových folikulov ako výsledok chybnej verzie “d” alely, známy ako dl. V podstate je to ďalšia chyba (mutácia) v “d” alele. Nie všetky plemená však nesú tieto dl chybné alely a väčšina psov s “Dilution” sú úplne zdravé.
“Modrá” – trocha genetiky a testovanie
Locus D – DILUTION (riedenie/zosvetlenie)
Riedenie farby u rodézskeho ridgebacka, tzv. “modrá” je dedená autozomálne recesívne, to znamená, že recesívny homozygot d/d zrieďuje eumelanín (čierny aj hnedý) a feomelanín (červenohnedé farbivo).
(Konkrétne – chybný je gén MLPH, ktorý kóduje proteín nazývaný melanofilín. Ten je zodpovedný za transport a fixáciu buniek obsahujúcich melanín (melanocytov) na správne miesta. Mutácia v tomto géne tak spôsobuje nesprávnu alebo nedostatočnú distribúciu melanocytov, výsledkom čoho je zriedenie farby.)
V prípade čiernonosého ridgebacka sa čierny eumelanín riedi na sivé sfarbenie.
V prípade hnedonosého ridgebacka sa hnedý eumelanín riedi na krémové sfarbenie (isabella)
U rôznych plemien psov sa výsledná farba nazýva odlišne. U plemena Rhodesian Ridgeback sa zaviedlo nie celkom šťastne pomenovanie “Blue”- modrá (toto pomenovanie je vhodnejšie pre plemená čiernej farby).
V nasledujúcich tabuľkách preto uvádzam namiesto “Modrá” výraz “Dilution” čo znamená jedinec so zriedeným, zosvetleným pigmentom (eumelanínom). Je to výstižnejšie, keďže u plemena rhodesian ridgeback máme štandardne dve uznané farby nosa – čierny (B/B alebo B/b) a hnedý (b/b). (viď genetika sfarbenia nosa u rodézskych ridgebackov)
Kombinácie párenia a príklady dedenia
“Modrá” a testovanie
Testy na “Dilution” ponúkajú viaceré laboratória. Nie sú drahé, ani náročné na odber vzoriek. Vzorky je možné odobrať v pohodlí domova špeciálnou kefkou – sterom z ústnej dutiny psa.
Podrobnosti ohľadne možností testov u nášho plemena nájdete TU
Fotografie “modrých” šteniat a ich vývin od narodenia po 8.týždeň ich veku nájdete TU
Za usmernenie a možnosť konzultovať o genetike a odbornej terminológii ďakujem RNDr. Ingeborg Režuchovej, PhD
Spracovala © Monika Tušanová, november 2015
foto: Tusani