Výňatok z interview pre Kynologickú revue, odborného kynologického časopisu SKJ
Monika Tušanová, marec 2016
…Mali sme šťastie, zakladateľkou nášho chovu bola sučka importovaná z Austrálie – Macumazahn Tusani Pearl od chovateľky Paula Edgar. Perla za svoj život odchovala 30 šteniat a dala nám aj ďalším chovateľom veľmi kvalitný základ chovu vo všetkých smeroch – exteriér, povaha aj zdravie. Postupne k nám pribúdali ďalšie ridgebacky.
Koľko máte psíkov? Aké sú Vaše chovateľské plány?
Dnes máme doma 6 súk, žijú s nami v jednej domácnosti. Sú to Perline dcéry vnučky a pravnučky na ktorých pokračujeme v dvoch (perspektívne v troch) líniách. Poznajúc najlepšie výsledky svojej práce a odchovov pracujeme na týchto líniách tak, aby už teraz jedna línia vyvažovala nedostatky tej druhej, pretože v budúcnosti plánujeme tieto línie navzájom kombinovať. Čiže momentálne osobne uprednostňujem outcross, ale v budúcnosti určite budeme pracovať aj líniovo. Našim cieľom je vlastná línia založená na Perle. Čas ukáže, či to bola dobrá cesta.
Ako často mávate šteniatka? Akými matkami sú Vaše suky?
Na chove sa u nás podieľajú iba dobré matky. To znamená, že okrem negatívnych zdravotných testov HD, ED, LTV, a ďalšie, srdce a štítnu žľazu musí sučka aj chcieť byť matkou a musí sa tak aj správať, t.j. vedieť bez pomoci rodiť a odchovať vrh. Musí mať zachované všetky prírodné inštinkty a vedieť sa správať pri odchovoch vlastných aj ostatných šteniat vo svorke. Ak je matka dobrá, je vysoká pravdepodobnosť, že aj jej dcéry budú rovnako dobré. Vo fungujúcej svorke je pravidlom, že sa na odchovoch podieľa celá svorka a to od pôrodu až po odchod šteniat. Preto nemávame materstvom unavené suky. Navyše, keď vidíme, že suky sú matkami radi a materstvo im prospieva, nie je výnimkou, že umožníme mať suke aj 4 vrhy. Naopak, ak niektorá zo súk, nie je dobrá matka, nech je akokoľvek inak kvalitná, nebude mať ďalší vrh. Preto neexistuje jediná správna odpoveď koľko má mať suka vrhov za život a ani aké intervaly majú byť medzi jej vrhmi. Dobrý chovateľ to sám u svojich súk pozná.
Na čo kladiete dôraz v chove?
Ridgeback bol vyšľachtený hlavne kvôli povahe, toto považujem za prvoradé v chove udržať. Vyrovnaná povaha bez agresivity a nebojácnosť. Navyše vysoká komunikačná schopnosť robí z ridgebacka výnimočného psa, ktorý je dnes spoľahlivý rodinný pes ale rovnako aj schopný pracovať v rôznych oblastiach, nielen v poľovnom revíre. Zdravie plemena je nutné udržať vzhľadom na to, aby mohol byť v rodine aj v práci šťastný pes aj majiteľ. A nakoniec ale v neposlednom rade musíme dbať aj na exteriér, aby bolo zachované zdravie a funkčnosť psa bez výrazného zásahu módnych trendov.
Aký je Váš pohľad na dnešný štandard plemena?
Myslím, že dnešný štandard plemena je postačujúci a nie je dôvod v ňom robiť zásadné zmeny. Osobne by som v ňom prijala legalizáciu ridgebacka bez ridge a možnosť takého jedinca použiť v chove. Samozrejme za predpokladu, že ridge ostane hlavným plemenným znakom aj keď je to podľa mojej mienky len rozmar človeka. Odchovali sme doteraz 20 vrhov a pre mňa našim exteriérovo najkvalitnejším psom je práve pes bez ridge z nášho E vrhu. Navyše má úžasnú povahu, temperament, iskru v očiach a je pracovne vedený a úspešný. Pomaly starne a ja si budem stále vyčítať, že som v našom chovateľskom klube silnejšie nepresadzovala myšlienku voľného chovu. Práve tento pes by mohol byť prínosom v chove v mnohých smeroch a to bez ohrozenia ridgovosti plemena.
Na základe akých kritérií si vyberáte budúcich majiteľov šteniat?
Pravdou je, že potencionálni nadobúdatelia si vyhliadli nás a nie my ich. Väčšinou to nie sú kontakty z inzerátov. Doteraz sme mali na nich šťastie. Veľká väčšina z nich vedela presne definovať prečo sa rozhodla pre plemeno a prečo práve z TUSANI. A to aj u záujemcov o nevýstavných jedincov. Je pre nás dôležite vedieť, že šteniatko nie je hračkou v rukách nadobúdateľa, ale majiteľ si uvedomuje, že ide o psa, sociálne vyspelého tvora a spoločníka na dlhé roky. Má v rukách výsledok našej plánovitej práce. Odchod každého jedného šteniatka je pre nás lúčením ale aj radosťou, že ide do dobrých rúk.
Akým spôsobom vyberáte konkrétne šteniatko pre konkrétneho majiteľa?
Aby sa predišlo neskorším sklamaniam a problémom, dbáme na to, aby sa to správne šteniatko dostalo do tej správnej rodiny. Každé šteňa má jedinečnú osobnosť, povahu, temperament a schopnosť učenia. Vo veku 7 týždňov prechádzajú naše šteniatka Volhardových osobnostným testom a testom pracovných vlôh, ktoré nás buď utvrdia v pozorovaní a vhodnom umiestnení psíka, alebo nás test upozorní na niečo, čoho sme si nemuseli všimnúť. Zatiaľ po testovaní 20 vrhov som s výsledkami testov a pozorovaní nadmieru spokojná.
Aké sú Vaše kritéria v chove pre výber partnera?
Viem, že ideálny pes neexistuje. Rovnako neexistuje ideálny chov bez toho, aby sme v ňom občas nerobili kompromisy. Chovateľ musí byť kritický a nepovažovať svoju suku za ideál a nehľadať ani ideálneho psa na párenie. Dobrý chovateľ pozná mieru kompromisov a vie rozumne narábať s informáciami. Každé spojenie vyžaduje individuálny prístup s odlišnými kritériami výberu.
Viem, že chov je aj o šťastí. V našom chove máme krátkodobé i dlhodobé ciele. Postupujeme k nim malými krokmi s veľkou dávkou trpezlivosti a pokory. Sú dni, keď si poviem: „toto nám nevyšlo…“ a dni, keď si spokojne zaklopem na drevo.
Aká je podľa Vás cesta k odchovaniu ideálneho ridgebacka?
Sledujúc situáciu v chove som presvedčená, že cesta k chovaniu ideálneho ridgebacka nie je vytýčením cieľu ako ho neustále vylepšovať. Naopak, chovateľská cesta by mala viesť k zachovaniu zdravia a exteriéru plemena tak, ako sme ho zdedili od našich predkov.
Aké úspechy dosiahli Vaši odchovanci na výstavách krásy?
S manželom sa plemenu sa venujememe 20 rokov. Za tie roky sme odchovali Svetového víťaza, Európskeho víťaza, 32 Šampiónov, 17 Interšampiónov, 11 Grandšampiónov, 12 BISS a 6 BIS. Veľmi si tieto ocenenia vážime, avšak nie sú pre plemeno prvoradé.
Ako medzinárodný rozhodca máte prehľad o plemene u nás i vo svete.
Ako hodnotíte smerovanie plemena, výstavy, chov a ďalšie aktivity majiteľov RR?
Ako rozhodca som posudzovala ridgebacka v mnohých krajinách rôznych kontinentoch. Sú rôznorodí v type, kvalite, avšak jedno majú spoločné a tým je vysoká senzitívnosť a závislosť na porozumení svojho pána. Tým chcem povedať, že v kruhu i mimo neho vídavam veľa nešťastných ridgebackov. Chybou je, že im nedávame dostatok podnetov a priestoru k tomu, k čomu boli vyšľachtení. Výstavy psov rozhodne nie sú alternatívou.
Výstavy psov by mali byť prehliadkou práce chovateľov a propagáciou plemena. Dnes sa však výstavy stali prehliadkou krásy jednotlivcov, šikovnosti handlera, naháňaním množstva titulov a masírovanie ega majiteľov. Práve toto konkurenčné pole plodí najviac ľudského zla a závisti. Ako rozhodca, chovateľ aj vystavovateľ toto vnímam ako cestu k škode plemena. Preto vítam a podporujem každú aktivitu pri ktorej ridgeback pracuje. Najviac som hrdá na svoje šteniatka v poľovnom revíre, záchranárskej práci, športe, canisterapii. Som presvedčená, že nie každý ridgeback musí byť dnes poľovník, ale každý ridgeback by sa mal cítiť potrebným aj v každodennom rodinnom živote a nie umierať nudou na gauči.
Dnešný chov plemena určuje dopyt a ten je daný módnosťou, titulmi, slávou. Sú dávno preč časy, keď si chovateľ mohol nechať vrh na farme, selektovať, experimentovať. Sme závislí na dobrých nadobúdateľoch šteniat a vzájomnej spolupráci chovateľov a ľudí okolo plemena.
Dnes je nutnejšie vedieť správne selektovať ľudí a ich informácie ako jedincov v plemene. Žiaľ ľudia, ich sebecké záujmy a neraz aj ich hlúpy aktivizmus viac škodia plemenu ako v populácii plemena sa vyskytujúce dedičné chyby.
Radšej vystavujete alebo posudzujete?
Rozhodne radšej posudzujem, ako vystavujem. Neviem svoje dievčatá v kruhu dobre predviesť. Aj to je dôvod, prečo nekladiem pri posudzovaní dôraz na predvedenie, ale na kvalitu psa a viem sa vžiť do pocitov psa aj jeho pána.
Ktoré posudzovanie považujete za to naj?
Nedávno som posudzovala v Austrálii jubilejnú 20. Špeciálnu výstavu ich RR klubu. Bola to pre mňa ako rozhodcu veľká česť a pre chovateľa zážitok naživo vidieť a spoznať krajinu a jej chov, z ktorého pochádzajú aj moje chovateľské začiatky a porovnať jeho smerovanie na dvoch rôznych kontinentoch.
Máte nejaký vzor v chove psov? Kto Vám pomohol v začiatkoch?
Mojim najväčším radcom a oporou v začiatkoch bola Adriana, chovateľka môjho prvého ridgebacka. Veľa ma o psoch a prírode naučila. Svojim kritickým prístupom a nekompromisnými názormi na chov ma prinútila rozmýšľať, chovať s pokorou a veľa študovať. Dodnes mám ňou odporúčané knihy Eberhardta Trumlera ako bibliu na nočnom stolíku.
Čo by ste odporučili začínajúcim chovateľom?
Motto, ktorým sa riadim a odporúčam aj začínajúcim chovateľom znie: „Robme si svoju prácu čestne a s láskou pre plemeno. Nie je pritom dôležité ako nás hodnotia ľudia okolo nás. Dôležité je, že výsledok našej práce tu po nás zostane a iba čas preverí jeho skutočnú hodnotu.“
Monika Tušanová
TUSANI*FCI registrovany chov
FCI medzinárodný rozhodca, špecialista na plemeno
marec, 2016